Povznášajúc sa Islandom.
Návštevna Islandu bola pre mňa z mnohých hľadísk vzrušujúca: po prvý krát navštíviť túto omamnú a mystickosťou opradenú krajinu, ale najmä – Island zásadne ovplyvňoval a ovplyvňuje moje umelecké a hudobné vnímanie. Niekoľko krát som počula, že by sme si mali brať ako Slovensko viac príklad od Islandu. Ide o malú krajinu s neskutočne rozvinutou hudobnou scénou, ktorá dokáže ukážkovo konzistentne fungovať a kooperovať.
Nadšenie z pristátia na ostrove ma privádza do vytrženia a musela som v sebe potlačiť malý výkrik a vyhrknutie sĺz od dojatia, po tom, ako sa kolesá dotkli pristávacej dráhy. Hlavné mesto plné kultúry bolo od príchodu presýtené atmosférou, že sa niečo bude diať.
Po dvoch rokoch plných COVID-u je návrat tohto každoročného showcaseového festivalu veľmi očakávaný a Reykjavík prakticky prekypuje tvorivou energiou a novou hudbou, ktorá sa nevie dočkať, kedy sa o ňu podelia s našimi dychtivými ušami.
Môj festivalový program začína konferenciou – podnetnými diskusiami, prednáškami, rozhovormi a stretnutiami. Hudobná priemysel je pulzujúci organizmus, ktorý sa pravidelne rozvíja a najmä formuje. Ľudia fungujúci v jeho štruktúrach sa vyvíjajú spolu s ním, menia, prichádzajú noví, starší vrúcne komunikujú s novo-príchodzimi.
Networkujte, to je cesta!
Solitérstvo v hudobnom priemysle prakticky nemá miesto. Vždy išlo a ide o kontakty, ktoré posúvajú jedinca vpred vedomostne a na základe zdieľania good-practise.
Nápor hudby sa začína každý deň okolo ôsmej hodiny večer, čo dáva účastníkom dostatok času na preskúmanie pokojne rušného Reykjavíku, ktorého gýčovo farebná hlavná ulica je plná barov, kaviarní, vintage obchodov a miest s jedlom, ktoré sú osvetlené zimným slnkom.
S príchodom večera sa mesto stáva niečím úplne novým, v útulných dverách sa mihotajú svetlá a z okien barov na uliciach sa šíri duniaca hudba.
Napriek niektorým vysokým cenám je Reykjavík ideálnym mestom pre takýto festival, väčšina miest je od seba vzdialená dve až desať minút chôdze a dobre vymyslený program poskytuje každý večer množstvo žánrov v pešej dostupnosti. Cestou sa prihovoríte (starým) známym z konferenčného dňa a spoločne pozdieľate vaše osobné typy na dobré koncerty. Je to skoro ako šport odporučiť to najlepšie.
Medzi prvými festival otvorili Amyl and the Sniffers, ktorí nastúpili na pódium s jasným cieľom a v priebehu niekoľkých sekúnd ožil nehybný dav, preniknutý nezameniteľným austrálskym punkovým duchom, ktorý srší z každého člena mulletmi odetých Sniffers. Silné odkazy smerujúce Lgbtqi+ komunite ma len utvrdzujú, že som tu dobre. Celkovo trávim väčšinu svojho času s Marie Fol, hlavnou predstaviteľkou Keychange a šíriteľom mentálneho a celkovo pokoja duše, Kevinom Koleom z legendárneho rádia KEXP Seattle.
Pokračujúc v téme silnej ženskosti sa Daughters of Reykjavík objavujú na svojom hlavnom mieste na pódiu Múzea umenia v Reykjavíku pred očividne obdivujúcimi fanúšikmi. Na podporu iránskych žien si každá z nich ostrihá pramienok vlasov a stovky divákov skandujú "Žena, život, sloboda", čo je silný pohľad.
Už teraz je zrejmé, že festival sa zameriava na rodovú rozmanitosť, keďže viac ako 50 % zúčastnených umelcov sa identifikuje ako ženy, a hoci sa dá urobiť oveľa viac na frontoch dostupnosti miest konania a rasovej rozmanitosti, atmosféra na každom vystúpení a mieste konania je dôsledne priateľská pre všetkých. V piatok sa v ľadovom vzduchu vznáša pocit vzrušenia, pretože návštevníci sa pripravujú na ďalší hudobný večer. Tento deň sa na pódiách predstavia (aj moji) headlineri.
Aj keď veľké mená na line-upe samozrejme stoja za pozornosť, Airwaves sa pýši tým, že predstavuje čerstvé talenty a je úžasné dychberúco objavovať novú podmanivú hudbu. Pre sterdoeurópanku je to zvláštny kontrast – studená zimná krajina, kam dobrovoľne prichádzajú tisíce ľudí na festival, aby ich úžasná hudba mohla vnútorne zahriať.
Tento projekt, vzdelávanie a moja mobilita bola z verejných zdrojov podporená Fondom na podporu umenia. Vďaka LALA Slovak Music Export za priestor.
K. Thalerová