11.5.2020
Zuz Mráziková

Zrušenie kultúrnych podujatí v dôsledku pandémie zmarilo zo dňa na deň dlhodobé plány umelcov, organizácií aj jednotlivcov, ktorí boli nútení zrušiť koncerty a iné, aj mesiace vopred plánované aktivity. V rámci rubriky #zkarantény nám slovenskí hudobníci prezradili, ako aktuálne vyzerajú ich dni, akým spôsobom sa v dôsledku obmedzení zmenili ich plány aj aké činnosti ich nahradili.

  „Najprv to bol dosť šok, som zvyknutá neustále cestovať kvôli koncertom. Živé hranie milujem a navyše ma živí a zrazu sa všetky koncerty zrušili a ocitla som sa v zvláštnom medzipriestore,” opisuje Nina Marinová z tria Nina Rosa. Nielen koncerty, ale aj ďalšie aktivity sa stali pre umelcov nezrealizovateľnými: „Kvôli covidu sme bohužiaľ museli zrušiť natáčanie klipu na našu novú skladbu. Kľúčové v ňom boli scény s menším davom, ktoré sme nakoniec nemohli realizovať,” hovorí Samo Štefanec z dvojice Bulp.   Strata príjmov z umeleckej činnosti, ktorá je v mnohých prípadoch jediným alebo podstatným zdrojom príjmu, mnoho interpretov prinútila preorientovať sa na iný sektor. Nájdu sa však aj svetlé príklady toho, ako z nepriaznivej situácie a karantény vyťažiť. „Mám konečne viac času na knihy. V kapele máme viac času na tvorbu a dorábanie rozrobených pesničiek, sme v dennodennom kontakte, čo považujem za náš osobný úspech. Všetko robíme online, posielame si verzie trackov, dorábame spoločne vizuály, točíme „spolu" videá a podobne,” opisuje Martin Zaujec z kapely Luvver.   Po svojom a kreatívne sa k situácii postavil aj Edúv syn: „Spravili sme si COVID freestyle s kolegami a trochu sa hráme s tým, že lámem kamošov na rap, je to sranda. Takže nahrávam skoro nonstop a dokončujeme veci na album. Aby som ale nebol prehnane pozitívny, padli skoro všetky koncerty, čo ma strašne mrzí.”  

Stream či koncerty z balkónov a okien

  „Rozhodla som sa, že sa aspoň naučím niečo nové. Cvičím na husle, počúvam prednášky, učím sa doma nahrávať, dokončila som pár pesničiek, pripravujem spolupráce s ďalšími muzikantami, a čakajú nás aj živé streamy. Najviac ma ale teší hrať naživo pre ľudí, čo sú doma. Cirkus La Putyka takéto hrania v Prahe organizuje, ľudia sledujú koncert z balkónov a okien. Som prekvapená, aká veľká radosť na oboch stranách to je,” dopĺňa Nina Marinová.   Mnohí hudobníci naskočili tiež na vlnu streamovaných live koncertov. „V dôsledku karentény sme sa nečakane ako kapela ocitli všetci traja po vyše polroku v jednom meste. Vďaka tomu sme odohrali koncert streamovaný pre rakúske kultúrne centrum die Bäckerei - Kulturbackstube. Zaujímavým (ale aj očakávaným) zistením bolo, že pripraviť takýto stream po technickej stránke, aby všetko fungovalo ako má, je omnoho náročnejšie, než pripraviť sa na „normálny” koncert,” prezrádzajú členovia Tittingur a labelu Weltschmerzen.   Nájdu sa však aj takí, pre ktorých okrem zrušených koncertov karanténa veľký rozdiel v životnom štýle nepredstavuje. „Pre mňa osobne sa toho zmenilo pramálo, čo sa pobytu doma týka. Stále som doma, robím hudbu alebo hrám plejstejšn. S Archim a Milošom sme našli spôsob, ako jamovať online bez oneskorenia, takže si sem-tam zahráme spolu a každú sobotu sa "stretneme" online pri nejakých drinkoch a drístaní, takže v podstate starý režim. Extra volný čas, ktorý teraz vyvstal som premenil na taký mix domácich a hudobných prác,” hovorí Martin Krajčír, ktorý aktuálne pôsobí so svojím sólovým projektom Isobutane.  

Je okej sem-tam nerobiť nič

  Juraj Ondrejka z kapely Genuine Jacks odporúča spomaliť a nemať neustálu potrebu na niečom robiť a využiť každú minútu „efektívne“: „Mám momentálne šťastie, že sa neživím hudbou, takže mi nevypadol mesačný príjem. Prvé týždne som sa vrhol do písania novej hudby. Asi aby som mal pocit, že som stále produktívny. Rýchlo som sa ale zacyklil, a zistil, že toto nebude tá správna motivácia. Teraz to už vôbec nesilím. Keď mám náladu tak vezmem gitaru a väčšinou príde niečo samo. Robím na tom kým mám z toho radosť, takže žiadny zbytočný prehrot.”   „Zrušili sa mi koncerty, workshopy a tiež nahrávanie, na všetko som sa dosť tešila, takže na mňa z času na čas doľahne smútok zo straty pracovnej dynamiky, ktorá je zároveň aj mojou psychohygienou a zdrojom vnútorného naplnenia,” opisuje speváčka a skladateľka Ivana Mer a dodáva, „každý deň sa snažím nepodľahnúť tiahe vlastnej mysli a preto som zaviedla tzv. denné rutiny. Ráno cvičím jógu, píšem ranné stránky -tri strany hocičoho, nech z mysle dostanem balast, občas aj nápady. Počúvam hudbu, spievam a konečne som sa dostala k dokončeniu večne rozrobených vecí.”   Podľa Jožka Rezníka z kapely Walter Schnitzelsson ide o vážnu lekciu, ktorá by v nás všetkých mala niečo zanechať: „Než to všetko začalo tak som sa izoloval dosť aj bez toho všetkého naokolo, takže na mňa bude mať toto všetko asi taký efekt, že začnem vyliezať von častejšie. Koncerty ale veľmi chýbajú, kamaráti z kapiel a ľudia, celkovo tá krásna energia prvých outdoor koncertov. Je to teraz veľmi bolestivé miesto nás všetkých hudobníkov vo všetkých aspektoch, nielen finančne.”   „Viem, že kopa kamošov a kolegov z hudobného priemyslu je na tom o dosť horšie, takže sa tu nebudem moc sťažovať. Všetkým držím palce aby to zvládli, či už po zdravotnej alebo ekonomickej stránke, a pevne verím, že sa čoskoro uvidíme na nejakom peknom „post-karanténnom koncerte,“ uzatvára Juraj Ondrejka.   Projekt z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.   Foto: Lukáš Bíba, Economia