Alexander Čerevka je spoluzakladateľom združenia LALA Slovak Music Export, ktoré má za úlohu podporovať slovenskú hudobnú scénu a napomáhať slovenskej tvorbe dostať sa za hranice.
Ako prišlo k myšlienke založiť iniciatívu LALA Slovak Music Export?
Dlhodobo sa riešilo, ako by sa dalo pomôcť slovenskej hudbe ísť smerom do zahraničia. Bolo to pred tromi rokmi na koncerte pri príležitosti spomienky na Juraja Kušnierika, ktorý bol veľký propagátor a podporovateľ slovenskej hudby. Povedali sme si, že by sme mali prestať rozprávať a začať pre slovenskú hudbu niečo robiť.
S Mišom Berezňákom a Monikou Satkovou z Pohody sme sa rozhodli, že ideme spraviť niečo úplne zdola a nečakať, kým pre tento účel vzniknú štátne inštitúcie alebo zadania z ministerstva kultúry. Všetci sme pracovali v hudobnej oblasti už dlhšie. Máme rôzne skúsenosti, môžeme to spojiť a vymýšľať projekty, ktoré by mohli byť prospešné pre slovenskú hudobnú scénu.
Čo je hudobný export a čo je jeho cieľom?
Sme občianske združenie fungujúce na neziskovej báze a entuziazme ľudí, ktorí ho založili. Gro aktivít je vzdelávanie a mentoring hudobníkov a ľudí pohybujúcich sa v hudobnej sfére. To sú organizátori koncertov a festivalov, ľudia, ktorí sú alebo by chceli byť manažéri, bookeri či hudobní promotéri.
Robíme medzinárodnú prezentáciu slovenskej hudby prostredníctvom spoluprác so zahraničnými festivalmi. Snažíme sa dostávať slovenskú hudbu na festivaly novej hudby, tzv. showcase festivaly a následne ísť s nimi ako podpora. Tam im pomáhame získavať užitočné kontakty a nadväzovať spolupráce, a tiež oslovovať osoby, o ktorých si myslíme, že by mohli konkrétnej kapele pomôcť.
Sú aktivity LALA zamerané čisto na prezentáciu slovenskej hudby v zahraničí?
Okrem prezentácie slovenskej hudby v zahraničí sa sústreďujeme aj na prepájanie scény v rámci Slovenska. Snažíme sa spájať aktérov, hudobné scény a komunity nielen v Bratislave, ale aj v ostatných regiónoch.
Veľmi si cením, keď je niekto z menšieho či odľahlejšieho mesta a zostane žiť a robiť kultúru tam. Neodíde niekam, kde by to bolo s jeho či jej talentom oveľa jednoduchšie, ale zostane vo svojom meste a snaží sa niečo robiť pre tamojších ľudí. Je dôležité, aby body kultúry zostali aj mimo veľkých centier. Napríklad v Európe je kolískou Berlín. Ak by ale išli všetci do Berlína, nemal by kto robiť kultúru tu.
Akú cestu od svojho vzniku združenie prešlo?
Na začiatku sme fungovali úplne "punkovo" popri full-time prácach a iných projektoch. Najskôr sme vytvorili web združujúci informácie o slovenskej hudobnej scéne, ktorý je informačnou hodnotou pre slovenského ale aj zahraničného návštevníka, teda aby získal predstavu, ako slovenská hudobná scéna vyzerá, znie, čo ju formuje, aké tu máme festivaly, kluby, vydavateľstvá a aká je jej úroveň.
Dali sme do toho všetko. Vlastné peniaze, čas, neriešili sme granty ani financovanie. Neskôr sa nám začali ľudia ozývať, cítili sme podporu zo scény. Richard Čermák prišiel s myšlienkou kompilácie, ktorá by bola vzorkou časti našej hudobnej scény a vznikol projekt Ostrov Hudby, ktorý zarezonoval a získal ocenenia. Dostávali sme pekné správy a bol to moment, keď sa niečo prelomilo, rozšírilo sa do povedomia, hoci sme to vôbec nerobili s motiváciou zviditeľniť LALA.
Teraz nás už častejšie oslovujú organizácie a festivaly zo zahraničia, či im nevieme dať tipy na slovenských interpretov. Zvykneme im dávať pomerne šikorý zoznam, aby sa nestalo, že niekoho budeme uprednostňovať.
Sú hudobné exporty bežnou praxou aj v iných krajinách?
Dalo by sa povedať, že sú štandard. Sú však rôzne modely organizácie hudobného exportu. Veľakrát to vznikne z verejnej objednávky. V našich okolitých krajinách sú napríklad exporty sučasťou ministerstva kultúry. Má to svoje výhody aj nevýhody.
Výhoda je, samozrejme, finančná stabilita. K dispozícii je budget na podporu scény, napr. výjazdy hudobníkov, zahraničné turné, marketing a iné projekty, zaplatenie ľudí pre chod organizácie.
Negatívom je, že ak je to štátna organizácia, je to trochu nahustené, často treba riešiť verejné obstarávanie a byrokraciu. Človek je viac zviazaný a byť priveľmi závislý je do istej miery rizikové. My už tiež nie sme úplne nezávislí. Momentálne máme podporu Fondu na podporu umenia, ktorý nám zásadne pomáha k fungovaniu a uľahčuje veci. K tomu sme dospeli po dvoch rokoch, dovtedy sme veci rozbiehali na kolene z vlastných zdrojov. Od určitého momentu sa to však takto ťahať nedá. Teraz už dokážeme financovať projekty aj zaplatiť ľudí.
Aké sú faktory, ktoré musí kapela spĺňať, ak chce svoju hudbu dostať za hranice?
Myslím, že na prvom mieste bude aj tak vždy samotná hudba a jej vnímanie je, samozrejme, subjektívne. Na začiatku musí byť chuť tvoriť a neustále sa posúvať. Ani angličtina nie je povinnosťou. Napríklad Katarzia, ktorá vystúpi ako prvá slovenská interpretka na festivale elektronickej hudby a nových médii Sonar v Barcelone, nespieva po anglicky.
V niektorých žánroch ako pop to môže byť so slovenčinou náročnejšie, keďže konkurencia je obrovská. V menšinových žánroch je však jedno, či je to v anglickom, slovenskom alebo vymyslenom jazyku. The Ills je inštrumentálna kapela a v rámci ich post-rockovej scény im to takto funguje perfektne.
Dôležité je tiež vytvárať si sieť medzinárodných kontaktov a mať ľudí, ktorí kapele pomôžu. Sú dôležití kvalitní hudobní manažéri, PR a iní ľudia. Na Slovensku určite sú, nie je však veľa takých, ktorí sa tomu venujú seriózne. To pociťujeme ako najväčší nedostatok a snažíme sa tomu prostredníctvom vzdelávacích podujatí napomáhať.
Riešime témy ako marketing, účtovníctvo, autorské práva, fungovanie hudobného priemyslu, vydavateľstiev, festivalov, voláme k nám ľudí zo zahraničia so skúsenosťami s manažovaním kapiel, aby prezentovali svoj príbeh a boli inšpiráciou pre ľudí tu.
Rozhovor vyšiel na portáli Meet the Heroes. Celý článok si môžete prečítať na https://www.heroes.sk/alexander-cerevka-rozhovor/
Autor: Zuzana Mráziková Foto: Šimon Šiplák